Život každého jednotlivca je poznacený obdobiami smútku, neštastia a beznádeje. Casto sa stáva, že tieto obdobia prídu v ten najnevhodnejší moment, ked je clovek bezstarostný, štastný a plný ocakávania, čo mu život prinesie. 

Život každého jednotlivca je poznacený obdobiami smútku, neštastia a beznádeje. Často sa stáva, že tieto obdobia prídu v ten najnevhodnejší moment, ked je človek bezstarostný, štastný a plný ocakávania, co mu život prinesie. Zrazu však nejaká udalosť, hoci aj bezvýznamná zmení jeho postoj k životu, oslabi jeho osobnost, a z bezstarostného, životu-užívajúceho cloveka sa stane troska. Troska, ktorá nie je tým clovekom, co bývala, ale úplne nová osobnost, ktorá uplne stratila črty, charakteristiky svojho predchodcu, osoby, ktorou bola predtým, ale iba jej zrkadlovým obrazom, ktorý stratil svoj lesk a svoju chut do života. Ale preco takéto nieco prichádza? Preco ludia sa z hodiny na hodinu zmenia tak, že všetok ich úsmev z tváre zmizne a nahradí ho beztvárna mimika, ktorá prezrádca skrytý smútok, beznádej, lútost a nechut dalej žit? Najcastejsie je hlavný dôvod skrytý za láskou, za neopätovanou láskou. Láska je silný, nádherný, prirodzený, hlavne slovami neopísatelný , ale zároven aj neovládatelný a živelný cit. Vie priniest opojný, užasný zážitok, casto však neprinesie nc iné ako agóniu, pocit neúspechu následované melanchóliou. V prípade neúspechu, láska sa stáva kat našich veselých dní a clovek upadá do stavu podobnému nostalgii, kde nie je schopný uverit, že jeho najsilnejší cit ostal i nadalej neopätovaný, ale neustále sníva a myslí na utópiu, že to osudové a krátke ÁNO prišlo a tá najhoršia nocná mora, o sklamaní sa zmenila na nádherný a pútavý sen o sile lásky, dôvery, ale hlavne o splynutí duší, dvoch jedincov, ktorých vztah je silnejší ako obycajné priatelstvo, ale zároven neskutocne krehký. Vela ludí sa silne citovo naviaže na osobu, ktorú lúbi, obdivuje , je schopný sa jej odovzdat, ale žialbohu vždy raz príde den, ked sa to tenké puto pretrhne a všetko sa razom skoncí.Nádherný, povzbudzujúci a opojný vztah sa zmení na život bez úsmevu, bez potešenia zo života, bez iskry, jednoducho na život zo dna na den bez toho aby sme si uvedomovali tú nádheru, ktorá nas obklopuje, bez toho aby sme si uvedomili, že život nám prináša ovela viac pekných chvíl, ako iba lásku, láska je iba to najsilnejšie a najkrajšie, ale aj poskladaním malých kúskov štastia dokážeme spravit nieco velkolepé, co nás môže spravit spokojných so životom, a užívat si velkými duškami, aj napriek tomu, že to k comu sme boli stvorení, nám chýba, a nie je nám opätované. Ale co treba robit, ked zacneme úprimne a neustále túžit po láske, ktorá neprichádza? Clovek potom casto upadne do stavu, ked sa nevie radovat zo života,aj ked mu všetko ostatné vychádza, ale aj napriek tomu, jeho nálada klesne, a on sa uzavrie do seba, neschopný sa z toho vymámit, a stat sa clovekom, otvoreným, úprimným a priatelským, co potom najcastejsie vedie k láske, vzájomnej láske, ktorá je o to krajšia, že vie, že si ju zaslúžil. Nie vždy však takéto rozprávky, príbehy koncia so štastným koncom.Až príliš casto ludia zabúdajú, že láska nie je všetko. Aj ked si vacšina ludí myslí, že najdôležitejšie a najkrajšie v živote patrí splynutie dvoch ludí, nie je to vždy pravda. Pravé štastie nemusí clovek hladat iba v láske, porozumení, ani v jeho najvyšších citoch. Existujú aj dôležitejšie veci, na ktroré netreba zabúdat, ci už v opojení láskou, alebo smútku z jej nedostatku. Aj v najhorších chvilach existujú ludia, ktorí sa o vás starajú, zaujímajú, a podržia vás. Tí najlepší z nich sú priatelia, preto netreba zabúdať , že už len kvoli nim sa oplatí žit, ak už pre nic iné, tak aspon pre priatelov treba byt štastný, zdvihnút hlavu a pozriet na život očami, odhodlanými, a plnými očakávaní, co nám život prinesie v budúcnosti.