Stalo sa vám niekedy, že ste sa len tak rozhodli písať niečo? AKo som hľadal, tak som našiel toto, to osm písal asi 2-3 roky dozadu =)
 

Vo dverách zaštrngal kľúč. Nikto si to však nevšimol, nikto na to nezareagoval. Možno preto, že v tom čase boli ľudia v práci , možno preto , že to nikoho nezaujímalo. A je to tu. Tak sa tešil na tento deň, mal byť výnimočný.

V práci nebolo roboty, dodávateľská firma im nedodala súčiastky, tak sa rozhodol pripraviť svojej láske nádherné popoludnie. Chcel ju prekvapiť. Po ceste domov sa zastavil v kvetinárstve, takom tom kde celý obchod pripomína prales, ale vôňu žiadnu necítil, ktovie prečo. Kúpil jej kyticu, lebo vedel,  že miluje kvetiny, že jej pripomínajú ich prvé stretnutie, prvé rande, prvé bozky a aj jeho pokus o prvý sex. Nechcel míňať veľa peňazí , preto to nebola kytica, ktorú dávate keď niekoho chcete požiadať o ruku , ale iba aby spravil radosť. Cestou domov sa ešte zastavil v hypermarkete a kúpil víno, jej obľúbené. Nevadí, že mu nechutí, hlavné je aby ona bol šťastná. Bol ochotný pre ňu urobiť čokoľvek. Bola proste dokonalá.

Vošiel do bytu, ktorý pred nedávnom kúpil. Na stenách nebolo ešte vidieť znaky obývania a bol hrdý na svoj útulný domov. Možno raz tu bude vyrastať jeho dieťa, jeho odkaz svetu. Vyzul sa odložil bundu na vešiak a vošiel do kuchyne. Tam nabral vody do vázy a položil do nej kyticu , aby nezvädla a mohla o čosi dlhšie jej pripomínať jeho lásku a naprostú oddajnosť. Pomaly vošiel na chodbu a blížil sa k spálni. Potichu aby to nepočula, pomaly aby si vychutnal pocit prekvapenia.

Vtom začul tiché prerývané vzdychy. Spočiatku nechápal čo to je, ale po niekoľkých sekundách mu to došlo. To nemohla byť pravda, nemohla. Nemohol tomu uveriť. Opatrne poodchýlil dvere a uvidel ich dvoch pri činnosti , na ktorú sa celý deň tešil. Nepoznal ho, ale videl,  že je mladší, krajší ako on . Asi preto sa jeho láske páčil. Bol z toho úplne zdrvený, nevedel čo spraviť. Chvíľu cez otvorené dvere pozeral a nich, cítil sa ako v sne, žiaľbohu ani štipnutie nepomohlo . Vedel že je to realita. Nakoniec sa rozhodol a pomaly sa vrátil do kuchyne. Položil vázu na stôl. Vzal si kúsok papiera a napísal naň jednu vetu. „Ľúbil som Ťa, pripravila si ma o všetko“. Všetko to nechal na stole,  obliekol si bundu a s tichým zabuchnutím dverí odišiel.

Rozmýšlal. Viezol sa výťahom a v hlave mu dookola tá istá scéna prebehovala. Dookola. Už nevedel čo ďalej . Zrazu všetky jeho ilúzie stratili zmysel. Už vedel čo spraví, zabudne. Vyšiel z paneláku a jeho prvé kroky smerovali do tunajšieho baru. Nikdy v ňom nebol, no hneď ako vstúpil vedel, že slovo „bar“ je v tomto prípade prisilné. Ocitol sa v miestnosti , ktorá vyzerala ako pivnica jeho starej mamy s tým rozdielom, že u babky nebola dymová clana, ktorá by sa dala krájať. Nuž , čo neprišiel sem obdivovať architektonické skvosty Slovenska , ale zabudnúť. Prišiel k pultu, ktorý už očividne nebol umytý od položenia základneho kameňa a sadol si na stoličku, ktorá už mala svoju históriu. Jedným pohľadom prezrel „ponuku nápojov“ a objednal si vodku.

Chutila mizerne, určite to bola nejaká konzumná za 3 eura liter, ale i napriek tomu si obiednával ďalšiu a ďalšiu až dokým nepocítil slastný účinok alkoholu a pomaly začal cítiť, že mu začína byť jedno , že ho podviedla žena, ktorú nadovšetko miloval. Vedel však jedno už nikdy nebude nikoho viac ľúbiť viac. Keď už cítil, že alkohol nad ním víťazí, pomaly vstal zaplatil a rád , že odchádza z toho predpotopného baru, kde hygienická kontrola by znamenala jeho koniec. Vyšiel von po zaprášených schodoch. A ocitol sa v studenej februárovej noci. Nemal chuť ísť domov. Nebol na to pripravený. Preto sa rozhodol len tak sa prechádzať po osvetlenom meste. Nevedel ako dlho sa prechádzal, ale museli to byť hodiny , tým si bol istý. Celý čas rozmýšlal nad jedným človekom. Spomínal na ich zoznámenie, na to čo pred niekoľkými hodinami videl ako aj nad tým, čo spraví. Nakoniec sa vrátil domov rozhodnutý , že toto je ich koniec , ich vzájomného vzťahu, alebo jednostranného? Zistil, že odišla bez akéhokoľvek odkazu , ale bolo mu to jedno. Ona pre neho už neexistovala. Bola to iba matná spomienka v hlave a jedinou známkou toho , že existovala bola kytica , ktorú kúpil ráno. Ľahol si oblečený na posteľ a zaspal.

Mal pravdu. Tento deň bol naozaj neobyčajný .